Bytosti astrálnych úrovní
elementárovia:
sú to bytosti, ktoré astrálna matrica vedome či nevedome vyvoláva v život. Niesu to priame bytosti len určité tvary, ktoré udržujú pri živote vášňe animálneho sveta. Zdržujú sa na najnižších stupňoch astrálnej úrovňe. Pud seba záchovi ich vháňa do blízkosti ľudí s takými vášňami, ktoré týmto tvarom vyhovujú.
Priamo alebo nepriamousilujú o to aby prebudili a roznietili v človeku driemajúci pud. Ak sa im to podarí srhnúť človeka k takýmto vášňam, ktoré im vyhovujú živia sa žiarením , ktoré v človeku vyvoláva vášeň.
Človek zaťažený mnohými vášňami je v najnižšej sfére svojej astrálnej úrovne priamo obklopený mnohými larvami , boj s nimi je urputný a v mágii tvoria veľkú prekážku hlavne pri ovládaní živlov.
duše:
Najznámejšími obyvateľmi astrálnej sféry sú duše zomrelých, ktoré sa podľa stupňa svojej duchovnej zrelosti zdržiavajú v určitom druhu astrálnej sféry. Náboženstvá im priradili duálne názvy ako napríklad nebo a peklo. Zasvätenec však vie, že tieto názvy sú len symbolické a nevyjadrujú peklo kdesi pod zemou a nebo kdesi v oblakoch, ale druh (kvalitu) astrálnej ríše. Duša človeka môže zotrvať v tom stave v akom sa nachádza, alebo sa inkarnovať do ďalšieho tela.
Je možné s nimi komunikovať, čo využívajú hlavne špiritisti.
cestovatelia:
Nie sú vlastne v skutočnosti obyvateľmi konkrétnej astrálnej sféry, pretože putujú ríšami a nezdržiavajú sa prednostne v jednej alebo druhej. Cestovateľmi sme (alebo budeme) aj my. Mágovia a mystici sú typickými cestovateľmi a je možné ich stretnúť v rôznych ríšach. V modernej dobe sa zrodil nový druh cestovateľov a nazvali sa „projektantmi“ (odvodené od astrálnej projekcie).
Nezaoberajú sa mágiou ani mystikou, iba cestovaním. Spravidla na nich narazíme v blízkej, snovej oblasti.
Za cestovateľov je možné považovať aj ďalších mágov alebo čarodejov, ktorí nazerajú do astrálu alebo do akášickej kroniky pri veštení, zaklínaní a podobne.
sprievodcovia:
Vo väčšine sú to vyššie, inteligentné astrálne bytosti, ktoré sme požiadali o trvalé alebo prechodné sprevádzanie, učenie sa alebo ochranu. Vtedy opustia svoju ríšu a zdržiavajú sa pri svojom adeptovi alebo chránencovi. Môže sa však stať, že sprievodca si z nejakého dôvodu sám vyhľadá svojho žiaka a to predovšetkým podľa druhu svojej podstaty. Ak jeho žiak zmení počas svojho vývoja svoje zameranie, sprievodca ho môže opustiť a môže prísť iný sprievodca. Sprievodcom (ochrancom) môže byť aj silná astrálna bytosť, ktorú mág v súboji premohol.
Môže to byť drak, vyšší elementál, ale aj bytosť démonického pôvodu. Adept môže mať aj viacero sprievodcov, dokonca aj veľmi protikladných. Závisí to od jeho vyžarovania, sily, zamerania a skúsenosti s rovnováhou. Osobitným sprievodcom je štítonoš. Poskytuje svojmu chránencovi veľmi silný magický štít o ktorý sa sám stará. Štítonoš spravidla prichádza z konkrétneho dôvodu a jeho ochrana je podmienená prísnymi pravidlami.
Sprievodca väčšinou nie je diametrálne silnejší než jeho adept a samozrejme nie je slabší. Je málo pravdepodobné, že by začínajúci mág mal za ochrancu silného draka, arcidémona alebo archanjela. Existujú však výnimky z tohto pravidla. Ochranca môže byť aj slabší, pokiaľ chráni nejakú špecifickú oblasť. Napríklad porazený polyelementál je logicky slabší, ale môže sa starať o určitý druh ochrany, v ktorej je v astrále najlepší.
Anjela a archanjela je možné poraziť, ale považuje sa to za zločin voči čistote. Porazenie démona a arcidémona naopak, vzbudzuje v príslušnej astrálnej ríši rešpekt. Je to dané princípom existencie týcho ríš.
vyššie astrálne ríše:
Vo vyšších sférach sa prehlbuje dualita. Smerom „dole“ alebo „vľavo“ vo vyššej sfére sa dostávame k bytostiam démonicej povahy. Ich charakteristickou črtou je túžba po ovládnutí iných bytostí a rušenie poriadku. Sú v odboji voči bytostiam zo sféry „hore“ alebo „vpravo“ a niekedy sa označujú aj za bytosti tmy. Nejedná sa však o tmu fyzickú, ale o vyjadrenie vzdialenosti od svojho protikladu, bytostí „svetla“. Je veľmi ťažké tu hovoriť v jasných pojmoch o týchto sférach. Ich spoznávanie a chápanie je možné cez mystiku a vyššiu mágiu, ktorá je nad mágiou živlov.
Smerom „hore či vpravo“ to jest bližšie ku zdroju Stvorenia, ktoré sa označuje aj ako Boh, je časť „svetla“. Toto je sféra anjelov a archanjelov.
Súhrnne sa bytosti vyšších sfér nazývajú aj géniovia. Má sa za to, že každý génius svetla má svoj protiklad v géniovy tmy. Tu viac ako inde platí základné magické pravidlo, že génius musí mať svoje meno, inak neexistuje.
Ich invokáciou sa zaoberá theurgia.
Podľa tradičného starobylého učenia existujú ešte ďalšie ríše, sú dostupné na špeciálnych stupňoch zasvätenia a adepti o nich nepodávajú žiadne správy mimo zasväcovací systém.
Zhrnutie:
1) Obyvatelia astrálnej sféry sa zdržiavajú spravidla vo svojej ríši, ktorá zodpovedá ich prirodzenosti. Môžu ju však opustiť.
2) Mág a mystik sa môže pohybovať skrz celú sféru, kam sa však dostane, to závisí na jeho vyspelosti.
3) Obyvatelia nemajú štandardný tvar tak, ako napríklad ho má medveď či človek. Môžeme preto vidieť rôznu podobu tej istej bytosti. Podoba záleží hlavne na našich predstavách a schopnosti vnímať astrálne tvary (schopnosť vizualizácie). Vyššie bytosti nám môžu vnútiť tvar, aký potrebujú aby sme videli (ilúzia tvaru).
4) Vyššie bytosti majú svoje mená. Bez znalosti ich mena ich nie je možné povolať. Tento princíp bol daný pri Stvorení. Všetko čo povstalo, dostalo meno.
V ohnivom živle: salamandri